Niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Namiesto toho, aby svoje bohatstvo prehajdákali v kasíne, preliali dolu hrdlom alebo rozdali chudobným, kupujú si zaň knižky. Keďže za toľké peniaze môžete nakúpiť pár ton paperbackov, sústreďujú svoje nákupné aktivity do vzácnych vydaní prastarých autorov. Nie od mnícha Vátsjájanu, ten sa totiž nevenoval okultizmu. Cenu má len to, čo pojednáva o diablovi. Nuž a logicky najvzácnejším kusom je potom tá, na ktorej je skromným písmom uvedený ako spoluautor Lucifer. Existujú z nej len tri dochované kusy a zvyšok si so sebou odniesol do pekla jej autor, ktorý bol preventívne upálený na hranici. V čom je problém? Depp sa venuje hľadaniu starých kníh, ktoré predáva svojim klientom. Jedného dňa dostane ponuku (od najlepšieho zákazníka), aby preskúmal pravosť tejto knihy. Jej majiteľ sa totiž domnieva, že len jedna z troch je pravá a ak to nie je tá jeho, potom má veľký záujem o tú pravú. Suma na šeku je dostatočne presvedčivá, aby na nejaký čas odcestoval do Európy (Kde inde by sa ostatné knihy mohli nachádzať?) a porovnával knihy medzi sebou. Depp je svojrázna postava, ktorej výrazné črty sú zahalené do oparu cigariet a krv je riedená nadmerným množstvom liehoviny. Antihrdina (na začiatku bez mihnutia oka oblafne smútiacu rodinu o vzácnu knihu), ktorý vo vás po predchádzajúcich filmoch stále vzbudzuje sympatie, sa potáca tmavým svetom zaprášených kníh, aby postupne odhaľoval svoju desivú pravdu. Nakoniec ani inú možnosť nemá, pretože už od začiatku sa okolo neho hromadia mŕtvoly (všetko majitelia kníh) a každý hrdina chce vedieť prečo. Zdanlivo pokojné hľadanie je sprevádzané občasnou nepríjemnosťou, niekedy mu po krku ide peroxidový černoch a nebyť jeho strážneho anjela (Seignerová), ktorý mu občas pomôže, dopadlo by to s ním zle už po pár desiatkach minút. Lenže, je Seignerová skutočne anjelom? Očividne si Deppa vybrala, aby mu pomáhala, občas mu doslova priletí na pomoc, ale ten pohľad v jej očiach, to nie je len sexuálna žiadostivosť. Tie oči hovoria jasne. Niečo sa za nimi ukrýva. Čo to je, sa možno paradoxne nedozviete, pretože film má koniec, ktorý vás postaví na rozhranie. Môžete do nemoty premýšľať, ako sa to celé vlastne skončilo, ale jasná odpoveď tam nie je. Rovnako vo filme ani nenájdete priveľa desu, hoci sa jedná o hororovejší kúsok. Polanského film je skôr hororom myšlienkovým, pretože vo filme na vás nič nevyblafne. Všetko je to v rovine, čo si o veci myslí hrdina a ako z toho začína mať desivé sny a ako popíja malé hotelové fľaštičky liehoviny. Niekomu to môže pripadať nudné, ale Deviata brána je dobrým filmom. Má svoje rovnomerné tempo, v rámci možnosti je logická (s motívom pravosti kníh) a občas vám poskytne pohľad na niekoho, komu preskočilo (keď sa niekto dobrovoľne poleje benzínom). Celé to stojí na Deppovi, ktorý nesklame a vytvára tak ďalšiu z jeho nezabudnuteľných depresívnych úloh. Rovnako aj Seignerová po Horký mesiac chlípnikov zase poteší.






Zpět - Nahoru - Vpřed